Ostrov lhářú

Ticho je obranný plášť proti bolesti

Originálny názov: We were liars
Spisovateľka: E.Lockhart
Počet strán: 257
Vydavateľstvo: Host

Knihu si môžte zakúpiť tu

Ďakujem internetovému obchodu PreŠkoly za poskytnutie knihy

Anotácia: Přečtěte si to. A jestli se Vás někdo zeptá, jak to skončí, prostě LŽETE!

Báječná rodina Sinclairových.

Soukromý ostrov.

Velice bystrá dívka, se kterou je něco v nepořádku.

Skupina čtyř přátel - lhářů-, jejichž přátelství začne být destruktivní.

Revoluce. Nehoda. Tajemství.

Lži a další lži.

Pravá láska.

Pravda.

Moderní sofistikovaný thriller od držitelky Printz Award a finalistky National Book Award.

Originálna obálka

O čom to je? Cadence, Gat, Mirren a Johnny. Hovoria si Lháři . Všetci sú rovnako starí. Každé leto jazdia na súkromný ostrov Beechwood, kam jazdia so svojimi rodičmi, všetci sú si totiž príbuzní. Klamári sú vlastne sesternice a bratranci. Všetko bolo v pohode až do leta pätnásť - teda do leta, kedy bolo všetkým lhářům pätnásť rokov. Ten rok sa stala nehoda, pri ktorej si hlavná hrdinka Cadence nejako poranila hlavu nepamätá si nič z leta pätnásť. V lete 17 sa Cadence vracia na ostrov s tým, že si chce rozpamätať na to, čo sa v lete 15 stalo. Prečo ju všetci chránia pred pravdou. Nemôže to byť predsa tak strašné ... Alebo áno?

Môj názor: Na začiatok musím povedať, že kniha je jednoducho dokonalá! Už dlho ma nejaká kniha nenadchla tak, ako Ostrov lhářů. Nemám tušenia ako autorka mohla vymyslieť

niečo také. Kniha bola plná hlbokých myšlienok nad ktorými sa zastaví snáď každý. Vôbec nechápem, ako niekto môže o knihe povedať, že bola nezaujímavá, nudná a predvídateľná. Síce rešpektujem, že "sto ľudí, sto chutí", ale u tejto knihy to snáď ani nemôže platiť. Predvídateľná? Ja som si až do kapitoly "Pravda" myslel, že sa jednoducho buchla o nejaký kameň a stratila pamäť, ako si to myslela aj samotná Cadence. Po dočítaní som si hovoril, že som asi fakt blbý.

Mapa ostrova

Kniha pôsobí dosť smutne a depresívne. A ja som si uvedomil, že smútok nemusí vyjsť z tragédie, stačí pár hlbší myšlienok a úvah a príbeh na Vás začne pôsobiť tak smutne, že sa tomu nedokážete ubrániť. Počas knihy som sa rozplakal hneď niekoľkokrát a väčšinou to nemalo nejaký pádny dôvod. Väčšinou plačem, keď mi zomrie nejaká obľúbená knižná postava, ale tu? Rozplačem sa z úplných maličkostí. A ten koniec !? Nehľadiac na to, že bol dokonalý ma hrozne naštval. Jednak tým. že som to vôbec nečakal, potom tiež tým, že takto to jednoducho nemôže skončiť a nakoniec ešte tým, že mi ich bolo hrozne ľúto. Neviete si predstaviť, ako strašne som počas poslednej časti nadával.

DOPORUČUJEM!  A chcem to vidieť na filmovom plátne.

Ne neber za odpověď.

Vždycky udělej to, co se bojíš udělat.

Buď vždy o trochu víc milejší, než musíš.

Na nic si nestěžovat, nic nevysvětlovat.

 Moje hodnotenie: 5/5